Jarmoky, trhy a hody na Slovensku

Ulice zaplnené stánkami, vzduchom sa nesie vôňa pečených klobás a detský smiech sa mieša s hudbou harmoniky. Čas jarmokov, trhov a hodov. Tieto tradičné podujatia nie sú iba o nákupoch a jedle. Sú o spomienkach, komunitnom duchu a oslavách našej kultúry.

Jarmoky, trhy a hody – aký je medzi nimi rozdiel?

Hoci sa tieto slová často používajú ako synonymá, každé má svoj špecifický význam:

• Jarmok: Tradičný veľký trh, často spojený s oslavami, kde sa predávajú rôzne tovary, remeselné výrobky a konajú sa koncerty.
• Trh: Pravidelné alebo príležitostné miesto predaja, zamerané najmä na zeleninu, ovocie a bežné tovary. Tradične sa vo väčšine miest koná cez víkend od jari do jesene.
• Hody: Oslavy patrónov obcí alebo miest, často spojené s náboženskými obradmi, kultúrnymi vystúpeniami a zábavou. Typické sú aj bohatým jedlom (hus, kačka, lokše, kysnuté buchty).

Čo sú odpusty a ako fungujú?

Odpusty sú náboženské slávnosti spojené s udelením odpustenia hriechov. Na Slovensku sa často konajú pri príležitosti sviatkov patrónov kostolov alebo obcí. Sú spojené s púťami, svätými omšami a často aj s jarmokmi, kde sa predávajú náboženské suveníry, jedlo a remeselné výrobky.

História jarmokov a trhov na Slovensku

Jarmoky patria k najstarším verejným podujatiam. Bolo to miesto, kde sa nielen nakupovalo, ale hlavne stretávalo, vymieňalo, ochutnávalo a oslavovalo. Prvé jarmoky sa u nás konali už v 13. storočí. Právo organizovať jarmok mali mestá na základe povolenia od panovníkov. Mesto, ktoré toto právo malo, lákalo obchodníkov z celého regiónu.

Jarmoky boli pôvodne obchodné trhy - predávali sa zvieratá, plátno, obilie, náradie, neskôr aj koreniny, textil, víno, cukrovinky. Ale zároveň to boli miesta veľkého spoločenského pohybu – ľudia sa stretávali, počúvali hudobníkov, rozprávali si novinky, nadväzovali kontakty. V mnohých prípadoch sa dohadovali sobáše alebo riešili spory.

Každý jarmok mal svoju špecializáciu:

• dobytkárske jarmoky – predaj koní, kráv, oviec (napr. Detva, Liptovský Mikuláš)
• remeselnícke jarmoky – hrnčiari, kováči, tkáči (napr. Modra, Stará Turá)
• vínne trhy – typické pre južné Slovensko (napr. Pezinok, Svätý Jur)
• vianočné trhy – vznikli neskôr, no dnes patria k najnavštevovanejším (Bratislava, Košice, Trnava)

A keďže sa jarmoky často konali pri kostolných slávnostiach (odpustoch), mali aj duchovný rozmer. Najskôr sa šlo na omšu, až potom na klobásu, víno a tancovačku.

Aj keď dnes nežijeme z predaja dobytka a látok, jarmoky nestratili svoj pôvab. Stále sú to miesta, kde sa miešajú tradičné remeslá, lokálne chute a živá kultúra. Mnohé mestá ich udržiavajú ako živý folklór – a ľudia sa na ne tešia takmer ako kedysi.

Hody na Slovensku – história

Hody nie sú iba o hudbe a kačke s lokšou. Sú to tradičné oslavy, ktoré spájali vieru, rodinnú tradíciu a radosť z jednoduchého bytia.

Slovo „hody“ pochádza zo staroslovanského gody – sviatky alebo oslavy. Pôvodne išlo o náboženský sviatok – oslavoval sa deň patróna miestneho kostola. Napríklad keď bol kostol zasvätený sv. Anne, hody sa konali okolo 26. júla. Dnes ich často poznáme aj ako odpusty, čo je cirkevný termín pre deň, kedy veriaci môžu získať tzv. „odpustky“ (úplné odpustenie trestov za hriechy – duchovne povedané, oslava milosti).

Pre dedinu alebo malé mestečko boli hody najvýznamnejšou spoločenskou udalosťou roka – ešte pred 50-60 rokmi sa tomu podriaďoval doslova celý život.

• Upratovalo sa, varilo sa, pieklo – často sa už týždeň vopred bielili domy, natierali ploty, leštilo sa sklo v kredenci.
• Príbuzní a známi prichádzali aj zďaleka – hody boli príležitosťou na návštevy, zmierenia, aj na nové známosti (vraj sa tu často „našli“ budúci manželia).
• Kačka, hus a koláče – hodové jedlá sa pripravovali vo veľkom. Kuchyňa rozvoniavala pečenou kačkou, lokšami a sladkými buchtami, najčastejšie plnenými makom, lekvárom alebo orechmi.

Kým dnes si mnohí spájajú hody hlavne s kolotočmi a klobásou, ich pôvod je vyslovene duchovný. Hody začínali slávnostnou svätou omšou, ktorej sa zúčastnila celá dedina – oblečení v krojoch, s poľnými kvetmi alebo vencami. Oltár bol vyzdobený, kostol mal sviatočnú atmosféru. Až po duchovnom pokrme nasledoval ten telesný.

Trhy – voňavé srdce slovenských miest a dedín

Trhy sú pravidelné alebo príležitostné podujatia, kde predajcovia predávajú tovar priamo zákazníkom. V minulosti boli jedným z mála spôsobov, ako sa dostal tovar z mesta do dediny a naopak. Boli to miesta, kde sa stretli gazdovia, remeselníci, bylinkárky, ale aj správy, klebety a novinky.

Dnes sa konajú vo väčšine miest na Slovensku – najmä cez víkend. Majú viac podôb.

• Farmárske trhy – najbežnejšie. Ponúkajú lokálne ovocie a zeleninu, syr, med, či domáci chlieb. Na jar nechýbajú priesady.
• Remeselné trhy – výrobky z dreva, kože, keramiky, kovu, ručné výrobky, mydlá...
• Sezónne a sviatočné trhy – napr. vianočné trhy s punčom, medovníkmi a ozdobami.

Hlavnou výhodou je nákup lokálnych, kvalitných potravín a výrobkov. Je isté, že jablko neprecestovalo pol sveta. Vidíte konkrétne osobu, ktorá zeleninu alebo ovocie pre vás vypestovala. A podporíte aj miestnych pestovateľov a výrobcov.

Najznámejšie jarmoky a hody na Slovensku

Bardejovský jarmok (Bardejov)

Jeden z najväčších a najznámejších jarmokov na východnom Slovensku. Svoje korene má už v 14. storočí. Každoročne ho navštívi aj niekoľko desiatok tisíc ľudí. Okrem tradičného predaja nechýbajú koncerty, kolotoče a detské predstavenia.

Radvanský jarmok (Banská Bystrica)

Radvanský jarmok má bohatú históriu, ktorá siaha do 17. storočia. Zúčastňuje sa ho množstvo tradičných remeselníkov. Ale nie je len o predaji. Nechýbajú koncerty, kroje, staré zvyky, detský program a bohatá ponuka regionálnych výrobkov. Odporúčame si vybrať nejaký kúsok z ručne maľovanej keramiky.

Tradičný jarmok (Stará Turá)

Na vlastné oči si môžete pozrieť, ako sa plietli košíky, tkali plátna alebo razili podkovičky. A to robí tú pravú atmosféru tejto udalosti – vôňa dreva a skutočná práca predkov. Vy si vyskúšajte vyrobiť sviečku alebo si vyberte drevený suvenír.

Dni majstrov ÚĽUV (Bratislava)

Tradície nájdeme aj v našom hlavnom meste. ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby) organizuje každoročne jeden z najkrajších remeselných festivalov na Slovensku. Čakať môžete ukážky výroby z kože, vlny, dreva, hliny aj kovu, folklórne vystúpenia a tvorivé dielne pre deti.

Jarmok (Modra)

Mesto vína a keramiky. Spojenie, ktoré nikdy nesklame. V Modre sa jarmok koná spolu so slávnosťou vinobrania – takže môžete ochutnať burčiak, kúpiť si kuchynský riad s modranskou glazúrou alebo si zatancujte na ľudovku. A ten lokálny burčiak určite nevynechajte.

Jarmok (Levice)

Tradičný jesenný jarmok (v centre mesta) s obrovskou ponukou tovaru, kolotočmi a kultúrnym programom. V posledných rokoch sa čoraz viac zameriavajú na kvalitných remeselníkov a lokálne jedlá. Ochutnajte domáci langoš so syrom a cesnakom.

Hody a jarmok (Myjava)

Známe pre silné folklórne korene. Všetko tu dýcha kopaničiarskou kultúrou – od výšiviek po slivovicu. Vystupujú ľudové súbory, remeselníci predvádzajú tradičné práce ako vyrezávanie, tkanie alebo drotárstvo.

Európske ľudové remeslo (Kežmarok)

Tento jarmok je malým festivalom remesiel z celej Európy. Stretnúť tu môžete kováčov z Poľska, krajčírov z Litvy aj čipkárky zo Slovenska. Každý remeselník pracuje priamo pred vami. Prechádza historickým centrom so stánkami pod hradbami je jedinečným zážitkom.

Vinobranie + trh (Pezinok)

Pezinok je synonymom pre víno. Na jeseň sa centrum mesta zmení na vinársku promenádu, kde to žije hudbou, burčiakom a ľudovým trhom. Je to vynikajúce miesto na rodinný výlet. Užijete si folklór a dobré jedlo. Určite okoštujte hroznové koláče a plnené lokše.

Hody (Skalica)

Nie je to klasický jarmok, ale pravé záhorácke hody. Kombinácia duchovna a veselosti. Začína sa omšou, pokračuje cez stánky, kolotoče a končí večernou zábavou s dychovkou. Nechýbajú klasické jedlá – kačica, lokša, orechové rožteky. Určite okoštujte aj tradičný skalický trdelník.

Tradičné remeslá

Tradičné remeslá sú dušou jarmokov. A mnohé z nich sa zachovali len vďaka tomu, že ich majstri predvádzajú práve na takýchto podujatiach. Tu je výber tých najtypickejších slovenských remesiel, ktoré na jarmokoch zažijete na vlastné oči – a často aj ruky:

• Drevorezba a stolárstvo: Rezbári na jarmokoch často vyrezávajú priamo na mieste a môžete sa s nimi porozprávať o tom, ako rozoznať kvalitné drevo. Bežne si môžete kúpiť drevené lyžice, varešky, formičky na medovníky, sochy, hračky, misky alebo betlehemy.
• Keramika a hrnčiarstvo: Modranská keramika s typickými motívmi, ale aj klasické hrnce, črpáky, misky, taniere z hliny. Na jarmokoch bývajú aj hrnčiarske kruhy – a deti si môžu vyskúšať, ako sa tvaruje hlina.
• Kováčstvo: Spracovanie kovu na výrobu nástrojov, ozdôb a umeleckých predmetov. Tradiční kováči vyrábajú klince, svietniky, kríže, vešiaky a dekorácie. Ich stánky patria medzi najnavštevovanejšie.
• Šitie krojov: Výšivky na ľan, bavlnu, či hodváb sú ako kódy regiónov. Každý vzor nesie svoj význam. Na jarmokoch uvidíte výšivkárky pri práci, kúpiš si ručne vyšívaný obrus, zásteru, alebo krojové doplnky. Mnohé ženy šijú aj na mieru.
• Tkáčstvo: Výroba textílií na tkáčskych strojoch, často s tradičnými vzormi. Tkanie je pomalé, meditatívne, presné. Vznikajú koberce, plachty, uteráky, závesy. Na jarmokoch ti niekedy dovolia skúsiť si to a vyrobiť si malý kúsok textílie.
• Čipkárstvo: Paličkovaná čipka je zázrak trpezlivosti. Z nitiek vznikajú rozety, obrúsky, ozdoby, ktoré prežijú generácie. Čipkárky majú svoje klbko, vankúš, paličky – a ticho okolo seba. Na jarmokoch sa často konajú aj súťaže v tejto disciplíne.
• Drotárstvo: Drotári kedysi opravovali hrnce, dnes vytvárajú šperky, dekoračné misky, drôtované fľaše, sošky. Ich práca je presná a pomalá, často ide o šperkársku remeselnú úroveň.
• Košikári – Z vŕbových prútov vznikajú košíky, ošatky, podložky aj kŕmidlá. Remeslo je to pracné a najmä sezónne – prút musí byť čerstvý, ale dobre spracovaný. Na jarmokoch môžete sledovať, ako sa celý košík upletie za pár hodín.
• Spracovanie ovčej vlny: Plstenie, pradenie, tkanie z ovčej vlny. Vznikajú papuče, vesty, prikrývky, či klobúky. Mnohé stánky ponúkajú aj výrobky z ovčieho rúna s výkladom o jeho zdravotných benefitoch – výborná termoregulácia, prirodzená antibakteriálnosť, ideálne pre reumatikov.
• Výroba medovníkov a sviečok – Medovníky zdobené bielou polevou, srdiečka, stromčeky, zvončeky. Niektorí majstri používajú tradičné drevené formy. Nechýbajú voskové sviečky – točené, liate, tvarované do figúrok či ozdôb.

Tradičné jarmočné pochúťky

Na jarmokoch a trhoch je množstvo tradičných jedál, ktoré stoja za ochutnanie:

• Klobása: Údená alebo grilovaná, často pikantná, podávaná s chlebom a horčicou.
• Cigánska pečienka v žemli: Grilované bravčové alebo kuracie mäso v žemli, podávané s cibuľou a horčicou.
• Oštiepok a parenica na grile: Najčastejšie nájdete tradičné syry ugrilované do jemnej chrumkavosti. Zvykne sa k nim podávať brusnicová omáčka.
• Trdelník: Sladké pečivo pečené na valci, posypané cukrom a škoricou. Krásne počas pečenia skaramelizuje a rozvoniava naozaj ďaleko.
• Lokša: Tradičná zemiaková placka, často plnená kačacou pečienkou alebo kapustou. Populárna je aj ich sladká verzia – lokňa naplnená sladkým makom, orechmi alebo lekvárom.
• Haruľa: chrumkavé cesnakové placky s majoránkou. Zvyknú sa podávať samostatne, s kyslou smotanou alebo klobáskou.
• Langoše: vyprážané cesto podávané s cesnakom, smotanou a syrom.
• Medovníky: zdobené, voňavé, často s nápisom. Medovníky nie sú iba na ozdobu, sú naozaj chutné.
• Cukrová vata, turecký med, špirály zemiakov: patria skôr medzi nové jarmočné atrakcie, ale dnes si už jarmok bez nich iba ťažko vieme predstaviť.

Recepty: Jarmočné jedlá, ktoré si viete uvariť aj doma

Tradičné lokše

Budeme potrebovať: 500 g zemiakov, 200 g hladkej múky, soľ

Postup: Zemiaky uvaríme v šupke, ošúpeme a pretlačíme. Pridáme múku a soľ, vypracujeme cesto. Cesto rozdelíme na menšie časti, vyvaľkáme na placky. Pečieme na suchej panvici z oboch strán.

Trdelník

Budeme potrebovať: 500 g hladkej múky, 250 ml mlieka, 50 g cukru, 1 vajce, droždie, maslo, cukor, škorica na posypanie

Postup: Z mlieka, cukru a droždia pripravíme kvások. Pridáme múku, vajce a vypracujeme cesto. Necháme kysnúť, potom rozvaľkáme a narežeme na pásy. Pásy navinieme na valec, potrieme maslom a obalíme v cukre so škoricou. Pečieme do zlatista.

Cigánska pečienka na panvici

Budeme potrebovať: 500 g bravčovej krkovičky, 1 PL oleja, soľ, korenie, paprika, cesnak, majorán

Postup: Mäso nakrájame a naložíme aspoň na dve hodiny do zmesky korenín a oleja. Opečieme z oboch strán do chrumkava. Podávame v žemli s horčicou a cibuľou.

Langoš

Budeme potrebovať: 500 g polohrubej múky, 250 ml mlieka (vlažného), 100 ml vody (vlažnej), 25 g čerstvého droždia (alebo 1 balíček sušeného), 1 ČL cukru, 1 ČL soli, 2 PL oleja (do cesta), olej na vyprážanie. Na potretie cesnak. Na ozdobenie podľa chuti: nastrúhaný syr, kyslá smotana, kečup

Postup: Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie, pridáme cukor a necháme 10 minút. V miske zmiešame múku so soľou, pridáme kvások, vlažnú vodu a olej. Vypracujeme hladké cesto – najlepšie rukou alebo v kuchynskom robote. Môže byť trochu lepivé, to je v poriadku. Zakryjeme ho utierkou a necháme kysnúť cca 45–60 minút na teplom mieste. Po vykysnutí cesto rozdelíme na 6–8 častí, vytvarujeme guľky, necháme ich ešte 10–15 minút podkysnúť. Každú guľku roztiahneme na tenkú placku (rukami, nie valčekom!). Vyprážame v horúcom oleji z oboch strán do zlatista. Každý langoš sa vypráža cca 1–2 minúty z každej strany. Po vybratí langoš potrieme cesnakom a podľa chuti posypeme syrom, smotanou alebo kečupom.

Zábava a atrakcie na jarmokoch

Jarmoky a hody ponúkajú bohatý program pre všetky vekové kategórie:

• Kolotoče a atrakcie: Pre deti aj dospelých, od tradičných reťazových kolotočov až po moderné zábavné zariadenia.
• Hudobné vystúpenia: Folklórne súbory, dychovky, moderné kapely.
• Ukážky remesiel: Návštevníci môžu vidieť remeselníkov pri práci a vyskúšať si niektoré techniky.
• Súťaže a hry: Pre deti aj dospelých, často s tradičnými prvkami.
• Divadelné predstavenia: bábkové divadlá a rozprávky pre deti.

Čo si môžete na jarmoku kúpiť?

Na jarmokoch nájdete širokú ponuku tradičných výrobkov, často poctivej slovenskej výroby. A niekedy vám ich vyrobia priamo na mieste.

• Drevené výrobky – varešky, misky, hračky.
• Textilné výrobky – výšivky, tkané koberce, obrusy.
• Kožené výrobky – opasky, tašky, obuv.
• Výrobky z ovčej vlny – vesty, papuče, prikrývky. Ovčia vlna má výborné izolačné vlastnosti a je prirodzene antibakteriálna.

Štyri tipy, ako si jarmok užiť naplno:

1. Choďte ráno / doobeda. Najlepší tovar zmizne prvý. A ráno je ešte príjemný chládok a ani nebude veľa ľudí.
2. Skúste sa porozprávať s remeselníkom. Zistíte veci, ktoré sa nikde nedočítate. A možno dostanete aj trošku lepšiu cenu.
3. Nezabudnite si hotovosť. Mnohé stánky ešte stále neprijímajú karty. Najmä pri kúpe menších a lacnejších vecí.
4. Pozor na vreckárov. Peňaženku a mobil nespúšťajte z dohľadu. Najmä, ak sa zapletiete do kopy ľudí.

Jarmoky, trhy a hody sú živým dôkazom bohatej kultúry a tradícií Slovenska. Sú miestom, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou a kde si môžeme pripomenúť remeslá, jedlá a zvyky našich predkov. Navštívte niektorý z jarmokov a zažite neopakovateľnú atmosféru plnú vôní, chutí a hudby.