Kalvária Banská Štiavnica

Komplex dvadsiatich dvoch samostatných sakrálnych barokových stavieb, z toho sedemnástich kaplniek, znázorňujúcich výjavy z ukrižovania Ježiša a siedmich bolestí Panny Márie, troch kostolov, zastavenia „Ecce homo“ a božieho hrobu, ktoré sú situované na vrchu Scharffenberg v Banskej Štiavnici. Zmyslom kalvárie bolo sprítomňovanie udalostí Ježišovho umučenia na kríži v podobe množstva malieb, fresiek, sôch, drevených a kamenných portálov, ktoré pomáhali pútnikom lepšie precítiť hĺbku a zmysel týchto okamihov. Usporiadanie kaplniek je neobvyklé a každá z kaplniek predstavuje jeden z kľúčových okamihov Ježišovho umučenia či udalosti z jeho života. Kalvária vznikla v roku 1751, iniciátorom jej vybudovania bol páter František Perger, a viac ako dve storočia žila bohatým náboženským životom a bola navštevovaná veriacimi počas krížovej cesty. V roku 1951 však bola komunistickým režimom znárodnená a od tých čias už len chátrala.

V roku 2007 sa iniciatívou aktivistov zo Spolku Banskej Štiavnice´91 zapísala kalvária do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta. To následne pritiahlo záujem širokej verejnosti, obnovilo sa fungovanie Kalvárskeho fondu, občianskeho združenia, a začala sa tak komplexná obnova poškodených objektov kalvárie a jej návrat do náboženského i kultúrneho života.