Dovolenka na Slovensku so psom, rady pre rodiny, ktoré chcú psíka pre dieťa

Sú želania, ktoré sa v detských očiach opakujú s takou vytrvalosťou, až sa zdá, že sa stali súčasťou rodiny skôr, než sa vôbec splnia. „Mami, ocko, ja by som si želal/a psíka.“ Znie to potichu pred spaním, objaví sa v liste Ježiškovi, zaznie po vysvedčení, keď sú známky dobré alebo pri sfukovaní sviečok na narodeninovej torte.

Pes ako dar pre dieťa je jednou z najemotívnejších tém v rodinách. Je v nej radosť, očakávanie, láska, ale aj obavy, otázky a zodpovednosť. Nie je to hračka, ktorú možno po čase odložiť. Nie je to vec, ktorú možno vypnúť. Pes je živá bytosť, nový člen rodiny, ktorý vstupuje do každodenného života – so všetkým, čo k tomu patrí.

Tento článok je pozvaním na úprimné zamyslenie sa nad tým, čo znamená pes v živote dieťaťa aj rodičov. Je o tom, ako urobiť rozhodnutie, ktoré bude dobré pre všetkých – pre dieťa, pre rodičov aj pre samotného psa.

Pes ako súčasť rodiny

V mnohých domácnostiach už pes dávno nie je len zviera. Má svoje miesto, svoj peliešok, svoju rutinu, svoje rituály. Vie, kedy sa vstáva, kedy sa chodí von, kedy sa rodina vracia domov. Je svedkom radostí aj smútku, súčasť všedných dní.

Pes sa stáva súčasťou rodinného systému. Ovplyvňuje tempo dňa, plánovanie víkendov, spôsob trávenia voľného času. Učí nás pravidelnosti, prítomnosti, všímavosti. A práve v rodinách s deťmi má jeho prítomnosť mimoriadny význam – stáva sa prvou bytosťou, o ktorú sa dieťa učí starať.

Prečo deti tak veľmi túžia po psíkovi?

Detská túžba po psovi nie je náhodná. Vychádza z hlbokých potrieb, ktoré deti často ešte nevedia pomenovať.

• Túžba po bezpodmienečnej láske – Svet detí je plný pravidiel, hodnotení a očakávaní – v škole, v škôlke, medzi rovesníkmi. Dieťa vie, že niekedy je pochválené a inokedy napomenuté. Pes je v tomto úplne iný. Miluje rovnako, či má dieťa jednotku alebo trojku, či je veselé alebo mrzuté. Jeho radosť z prítomnosti dieťaťa je čistá a nemení sa podľa výkonu.
• Potreba blízkosti –Deti túžia po niekom, kto je stále nablízku. Niekom, kto ich vypočuje bez prerušovania, kto si k nim ľahne, keď sú smutné, kto ich nasleduje po byte a teší sa z ich návratu domov. Pes je tichý spoločník každodenných chvíľ – leží pri písaní úloh, čaká pred dverami, keď sa dieťa sprchuje a vytvára pocit, že dieťa nikdy nie je úplne samo.
• Inšpirácia z okolia – Deti vnímajú svet veľmi pozorne. Vidia psíkov u kamarátov, na ulici, v parkoch. Sledujú rozprávky, knihy a filmy, kde je pes často verným priateľom, hrdinom, ochrancom. Pes je v detskom svete symbolom dobrodružstva, vernosti a radosti. Keď dieťa vidí, že psík prináša do života iných radosť, prirodzene túži po tom istom.
• Pocit dospelosti –Starostlivosť o psa znamená v detských očiach krok bližšie k dospelým. Dieťa chce dokázať, že už nie je malé, že zvládne povinnosti, že mu možno dôverovať. Aj keď si dieťa ešte neuvedomuje celý rozsah tejto starostlivosti, samotná predstava, že má niečo na starosti, je preň veľmi lákavá.

Pre dieťa pes neznamená povinnosti. Znamená priateľstvo, hru, vernosť a spoločné dobrodružstvá. A je úlohou rodičov tieto detské predstavy jemne konfrontovať s realitou – nie preto, aby ich zobrali, ale aby ich ukotvili.

Benefity života dieťaťa so psom

Život so psom má pre dieťa obrovský rozvojový potenciál. Každodenný kontakt so psom vplýva na emocionálny svet dieťaťa, jeho správanie, návyky aj vnímanie seba samého.

Emočný rozvoj - Pes učí empatii. Dieťa sa učí čítať signály – kedy je psík unavený, kedy potrebuje pokoj, kedy sa chce hrať. Učí sa rešpektu k potrebám druhého. Na rozdiel od hier s hračkami pes reaguje – má svoje nálady, potreby a limity. Dieťa si tak prirodzene uvedomuje, že svet sa netočí len okolo jeho vlastných potrieb. Učí sa trpezlivosti, ohľaduplnosti a schopnosti prispôsobiť sa. Tieto skúsenosti sú základom zdravých medziľudských vzťahov v dospelosti.

Zodpovednosť - Pravidelné kŕmenie, voda, venčenie – aj malé úlohy dávajú dieťaťu pocit dôležitosti a kompetencie. Postupne si dieťa osvojuje pravidelnosť, učí sa dodržiavať rutinu a chápe, že niektoré povinnosti treba urobiť bez ohľadu na náladu. Tento druh zodpovednosti je veľmi zdravý – nie je založený na tlaku, ale na vzťahu a starostlivosti.

Psychická pohoda - Pes je oporou v ťažkých chvíľach. Deti sa mu zverujú, hladkajú ho, nachádzajú v ňom útechu. Výskumy opakovane potvrdzujú, že kontakt so psom znižuje stres a úzkosť. Fyzický kontakt – hladkanie, objatie, ležanie vedľa psa – má upokojujúci účinok na nervový systém. Kontakt so psom znižuje hladinu stresových hormónov a podporuje pocit pokoja. Pre deti citlivé, úzkostné alebo prežívajúce náročné obdobia môže byť pes významnou oporou, ktorá im pomáha zvládať emócie a napätie.

Pohyb a zdravie - Deti so psom trávia viac času vonku. Chôdza, beh, hry – pohyb sa stáva prirodzenou súčasťou dňa. Pravidelný pobyt vonku posilňuje imunitu, zlepšuje kondíciu a podporuje zdravý spánok. Deti so psom majú viac príležitostí na pobyt na čerstvom vzduchu v prírode a menej času stráveného pasívne pri obrazovkách.

Sociálne zručnosti - Na prechádzkach sa deti dostávajú do kontaktu s inými deťmi aj dospelými – vznikajú rozhovory, otázky, úsmevy. Pes uľahčuje nadväzovanie kontaktov, najmä pre deti, ktoré sú hanblivé alebo menej sebavedomé. Dieťa sa učí komunikovať, vysvetľovať, zdieľať. Zároveň sa učí aj rešpektu – že nie každý pes sa chce hrať, že nie každý človek má rovnaké hranice.

Je pes ako dar dobrý nápad? Kedy áno – a kedy nie

Pes ako dar môže byť krásnym darom, ale len vtedy, ak je darom pre celú rodinu, nie iba pre dieťa. Je to živá bytosť, ktorá vstupuje do rodiny na dlhé roky.

Kedy áno:

• keď sa rodičia zhodnú a sú pripravení prevziať zodpovednosť. Nie z donútenia, nie zo súcitu s prosbami dieťaťa, ale z vnútorného presvedčenia, že psa v živote chcú. Rodičia musia byť pripravení prevziať plnú zodpovednosť – nie iba na začiatku, keď je šteniatko malé a roztomilé, ale aj o niekoľko rokov, keď nadšenie opadne a prídu rutinné povinnosti. Prípadne keď dieťa vyrastie a odíde študovať / žiť vlastný život.
• keď má rodina stabilný režim. Pes potrebuje pravidelnosť – čas na kŕmenie, venčenie, pohyb, oddych. Rodina, ktorá má aspoň čiastočne ustálený denný rytmus, dokáže psovi vytvoriť bezpečné a predvídateľné prostredie.
• keď je čas, financie a priestor. Pes potrebuje pozornosť, pohyb a starostlivosť. Potrebuje veterinára, kvalitnú stravu, výbavu, výcvik. A to nie je lacné. Tieto veci nie sú jednorazovou investíciou, ale dlhodobým záväzkom. Priestor neznamená len veľkosť bytu, či domu, ale aj ochotu tráviť čas vonku a prispôsobiť životný štýl.
• keď ide o dlhodobo premyslené rozhodnutie. Keď sa o psovi hovorí mesiace, keď sa rodičia zaujímajú o plemená, povahu, starostlivosť, keď sa dieťa zapája do rozhovorov a postupne chápe, že pes nie je len hra, ale aj povinnosť. Vtedy pes neprichádza ako prekvapenie, ale ako prirodzený ďalší krok v živote rodiny.

Kedy nie:

• keď je pes odmenou za dobré známky alebo dobré správanie. Takéto nastavenie vytvára nebezpečný vzorec – ak je pes darom za výkon, čo sa stane, keď výkon klesne? Pes nie je trofej ani bonus. Je to záväzok bez ohľadu na to, ako sa dieťaťu darí v škole.
• keď má vyriešiť problém (samota dieťaťa, rozchod, stres). Pes síce dokáže priniesť radosť a útechu, ale nie je terapeutickým nástrojom. Ak prichádza do prostredia, ktoré je emočne nestabilné, často sa napätie ešte zvýši.
• keď rodičia dúfajú, že starostlivosť zostane len na dieťati. Aj to najzodpovednejšie dieťa je stále dieťa. Má školu, krúžky, kamarátov, obdobia únavy a nechuti. Ak rodičia nie sú pripravení psa prebrať do svojej starostlivosti vždy, keď to bude potrebné, vzniká riziko frustrácie a zanedbania.
• keď ide o impulzívne rozhodnutie. Videli sme šteniatko na trhu, v inzeráte, u známych, deti plakali, sľúbili všetko. Emócie sú silné, ale práve pri nich je potrebné zastaviť sa. Pes neprichádza na víkend ani na sezónu. Prichádza na roky. Pes nie je projekt. Je to vzťah na 10 – 15 rokov.

Zodpovednosť je v prvom rade na rodičoch

Aj keď dieťa sľúbi hory-doly, realita je jasná: zodpovednosť za psa nesú rodičia. Oni zabezpečujú veterinára, výcvik, financie, riešenie dovoleniek, chorôb, starobu psa. A to je v poriadku. Dieťa sa učí, skúša, rastie. Ale nikdy nesmie niesť bremeno starostlivosti samo.

Dieťa môže – a malo by – pomáhať. Učiť sa. Zapájať sa. Rásť spolu so psom. Pes potrebuje istotu, stabilitu a dospelého človeka, ktorý zaň prevezme plnú zodpovednosť.

Keď si toto rodičia úprimne priznajú ešte predtým, než pes prekročí prah domu, vzniká pevný základ pre krásny, láskavý a zdravý vzťah – taký, ktorý obohatí dieťa aj celú rodinu.

Akú starostlivosť zvládne dieťa podľa veku?

Jednotlivé povinnosti starostlivosti o psíka treba dieťaťu dávkovať s rozumom a podľa veku. Vždy je mimoriadne dôležité, aby na ne dozeral rodič a dieťatko prípadne zastúpil.

3 – 5 rokov

• podanie misky s vodou (pod dohľadom)
• hladkanie, pokojný kontakt
• učenie sa rešpektu (neťahať, nevyrušovať)

6 – 8 rokov

• pomoc pri kŕmení
• česanie srsti
• krátke venčenie s rodičom

9 – 12 rokov

• samostatné venčenie v blízkom okolí (záleží od veľkosti a povahy psa)
• základná hygiena
• zapájanie sa do výcviku

13+ rokov

• pravidelné venčenie a kŕmenie
• tréning, hry
• väčšia zodpovednosť, ale stále s podporou

Ako vybrať psa?

Výber psa je jedným z najdôležitejších krokov v celom procese. Nie je to rozhodnutie o tom, aká farba srsti sa nám páči viac, ani o tom, ktorý psík je „najroztomilejší“. Je to rozhodnutie o povahe, energii, nárokoch a schopnosti psa zapadnúť do konkrétnej rodiny. Najmä v rodine s deťmi je správny výber absolútnym základom spokojného spolužitia.

Každý pes má svoje potreby, temperament a mieru energie. To, čo funguje v jednej rodine, môže byť v inej zdrojom neustáleho stresu. Preto je dôležité vyberať hlavou aj srdcom zároveň. Zvážiť treba:

• Veľkosť bytu alebo domu - Nejde len o to, či bývate v byte alebo v dome so záhradou. Dôležité je, koľko priestoru má pes na pohyb a oddych. Väčšie plemená potrebujú viac miesta, ale aj malé psy môžu byť veľmi aktívne. Niektoré pokojné plemená zvládnu byt bez problémov, ak majú dostatok pohybu vonku. Iné sa trápia aj vo veľkom dome, ak nemajú pravidelné vychádzky a stimuláciu.
• Denný režim rodiny - Pes sa prispôsobuje rytmu domácnosti. Ak je rodina celý deň preč a pes by bol dlhé hodiny sám, treba zvážiť, či je to pre neho vhodné. Niektoré plemená znášajú samotu ťažšie, iné sú samostatnejšie. Rovnako je dôležité vedieť, kto bude psa venčiť ráno, poobede, večer, cez víkendy a počas chorôb, či dovoleniek.
• Pohybové možnosti - Ste aktívna rodina, ktorá trávi čas v prírode, chodí na výlety a túry? Alebo skôr pokojná, domáca? Pes by mal mať podobnú mieru energie ako jeho majitelia. Vysoko aktívne plemeno v pokojnej rodine sa bude nudiť a frustrácia sa môže prejaviť správaním, ktoré je náročné zvládať – ničenie vecí, štekanie, nepokoj.
• Vek detí - V rodinách s malými deťmi je mimoriadne dôležitá povaha psa – trpezlivosť, vyrovnanosť a stabilita. Nie každý pes je vhodný k deťom. Šteniatko vyžaduje veľa pozornosti a výchovy, dospelý pes môže byť pokojnejší. Aj vek psa by mal zodpovedať možnostiam rodiny.
• Skúsenosti so psami - Prvá skúsenosť so psom by mala byť čo najpozitívnejšia. Náročné plemená, ktoré vyžadujú dôsledný výcvik a skúsené vedenie, nie sú vhodné pre rodiny, ktoré psa ešte nikdy nemali. Skúsenosti rodičov sú kľúčové – najmä v prvých mesiacoch.

Kde psíka kúpiť?

Pes s PP (preukaz pôvodu) – konkrétne plemeno

Pes s preukazom pôvodu ponúka rodine istotu a predvídateľnosť, čo je pri deťoch mimoriadne dôležité.

• Predvídateľná povaha – pri plemene s PP viete, aké sú jeho typické vlastnosti, temperament, miera energie aj vzťah k deťom.
• Známy pôvod – poznáte rodičov psa, ich zdravotný stav aj povahové črty.
• Zdravotné testy – zodpovední chovatelia testujú dedičné ochorenia, čím výrazne znižujú riziko vážnych zdravotných problémov.
• Podpora chovateľa – dobrý chovateľ je často oporou aj po predaji šteniatka, poradí s výchovou, výživou a adaptáciou.

Pes bez PP – prečo takéhoto psíka nekupovať

Psy bez preukazu pôvodu sa na prvý pohľad môžu zdať ako lacnejšia alternatíva. V skutočnosti však často predstavujú najväčšie riziko.

• Neznámy pôvod – rodičia psa sú často neznámi, ich povaha aj zdravotný stav nie sú preveriteľné.
• Nepredvídateľná povaha – pes môže vyrásť úplne inak, než sa očakávalo. To, čo vyzerá ako pokojné šteniatko, sa môže zmeniť na veľmi náročného dospelého psa.
• Zdravotné problémy – množitelia často nekontrolujú genetické ochorenia, čo môže viesť k vysokým nákladom na veterinára a utrpeniu psa.
• Podpora neetického chovu – kúpou psa bez PP sa často podporujú množitelia, ktorí psíkov chovajú v nevhodných podmienkach - bez ohľadu na ich zdravie a pohodu.

Pes z útulku

Pes z útulku je úplne iná kategória a zaslúži si osobitné miesto. Nejde o psa bez pôvodu, ale o psa, ktorý dostáva druhú šancu.

• Známa povaha – pracovníci útulku často veľmi dobre poznajú správanie psa a vedia odporučiť vhodného jedinca pre rodinu s deťmi.
• Silné puto – adoptované psy si často vytvárajú hlboký vzťah k rodine, ktorá im dala domov.
• Zodpovedné rozhodnutie – adopcia má silný etický rozmer a učí deti empatii a súcitu.

Čo sa v živote rodiny  po príchode psíka zmení?

Denný režim: nový rytmus, ktorý učí pravidelnosti

Jednou z prvých vecí, ktorú si rodina uvedomí, je zmena denného režimu. Pes potrebuje pravidelnosť – vstávanie, venčenie, kŕmenie, pohyb. Ráno sa už nevstáva len podľa budíka, či školského rozvrhu. Vstáva sa aj kvôli psovi. A áno – znamená to venčenie v daždi, v mraze, v tme, aj vtedy, keď sa naozaj nechce. Neexistuje tlačidlo odložiť.

Zároveň však práve tento rytmus prináša do života poriadok. Deti sa učia, že deň má svoj začiatok a koniec, že niektoré veci treba urobiť bez ohľadu na náladu. Ranná prechádzka, hoci krátka, často nastaví celý deň inak – pokojnejšie, vedomejšie.

Rodinné oslavy a návštevy: plánovanie a ohľaduplnosť

S psom v domácnosti sa mení aj priebeh rodinných osláv, návštev a spoločenských udalostí. Už nejde len o to, kto upečie koláč alebo kto príde kedy. Treba myslieť aj na psa.

Kto ho vyvenčí, keď je dom plný ľudí? Kde bude počas návštevy – má svoj pokojný kút, kam sa môže stiahnuť? Nie je preťažený hlukom, deťmi, dotykmi? Rovnako to platí aj v prípade, že niekam na oslavu vyrážame my. Zoberieme psíka so sebou? Bude tam dobrý? Ak nie, kto ho príde vyvenčiť?

Cestovanie a dovolenky: iný spôsob oddychu

Najvýraznejšia zmena však prichádza pri cestovaní. Dovolenky so psom sú iné. Nie horšie. Iné.

Často znamenajú menej lietania, menej rezortov a viac prírody. Viac času vonku, viac pohybu, viac prítomnosti. Slovensko sa v tomto smere stáva obrovským darom.

Hory, lesy, jazerá, chaty, chalupy, tiché doliny, turistické chodníky – to všetko sú miesta, kde pes nie je problémom, ale vítaným spoločníkom. Dovolenky sa menia na spoločné zážitky, nie na presuny medzi atrakciami.

Prechádzky po horách, ranná káva na terase s výhľadom, večerné ticho pri chate, kúpanie pri jazere, dlhé túry, kde deti aj pes idú rovnakým tempom. To sú momenty, ktoré sa zapisujú hlboko do rodinnej pamäti.

Tu je výber konkrétnych destinácií, ktoré sú na dovolenku so psom ako stvorené:

1. Vysoké Tatry (mimo najexponovanejších trás)

Vysoké Tatry ponúkajú nádhernú scenériu, čerstvý vzduch a množstvo prechádzok. So psom sú vhodné najmä okrajové časti Tatier, lesné chodníky a prechádzky okolo osád ako Tatranská Lomnica, Stará Lesná, či Nová Lesná. Ideálne sú ranné a podvečerné prechádzky, kedy je menej ľudí a príroda je tichšia.

2. Nízke Tatry – Liptov

Liptov je jednou z najuniverzálnejších oblastí Slovenska. Ponúka túry, lesy, lúky aj vodu. So psom sú výborné oblasti okolo Liptovského Jána, Demänovskej doliny, či Liptovskej Mary (mimo chránených pláží). Ubytovanie na chatách a chalupách je tu veľmi priateľské k psom.

3. Orava

Orava je ideálna pre rodiny, ktoré hľadajú pokoj, menej turistov a autentickú prírodu. Oravská priehrada, okolité lesy a mierne kopce sú vhodné na dlhé prechádzky. Chladnejšie podnebie v lete ocení najmä pes. Orava je skvelá na pomalú, tichú dovolenku.

4. Slovenský raj

Pre aktívnejšie rodiny je Slovenský raj nádhernou voľbou. So psom sú vhodné najmä lesné trasy, doliny a menej technicky náročné chodníky. Nie všetky rebríky sú pre psa vhodné, ale okolie Dedínok, Čingova, či Letanoviec ponúka množstvo možností na krásne túry bez extrémov.

5. Malá Fatra

Malá Fatra je ako stvorená na spoločné rodinné túry. Lúky, horské chaty, lesné chodníky a výhľady. Oblasti ako Terchová, Vrátna dolina alebo Zázrivá ponúkajú široké možnosti pohybu so psom a množstvo ubytovaní, kde sú psy vítané.

6. Veľká Fatra

Ak hľadáte ešte viac ticha než v Malej Fatre, Veľká Fatra je ideálna. Menej ľudí, široké lúky, hlboké lesy. Oblasti ako Donovaly, Liptovské Revúce, či Harmanec sú vhodné na pokojné túry, kde pes môže ísť celý deň rovnakým tempom ako rodina.

7. Muránska planina

Pre milovníkov divokejšej prírody je Muránska planina pokladom. Rozsiahle lesy, ticho, otvorené lúky a minimálny ruch. Ideálne miesto pre psy, ktoré potrebujú pokoj. Ubytovanie v okolí Muráňa ponúka skutočný únik od civilizácie.

8. Štiavnické vrchy

Romantická oblasť plná lesov, tajchov a historických miest. So psom sú nádherné prechádzky okolo tajchov v okolí Banskej Štiavnice, kde sa dá kúpať aj oddychovať. Kombinácia prírody, histórie a pokoja robí z tejto oblasti veľmi príjemnú dovolenkovú destináciu.

9. Poľana a Podpoľanie

Podpoľanie ponúka široké lúky, lesy a rozptýlené osídlenie. Ideálne pre rodiny, ktoré nechcú tlačenice. Okolie Detvy a Hriňovej je vhodné na dlhé prechádzky, pokojné túry a spomalený rytmus dní.

10. Záhorie

Rovinaté, pieskové lesy, borovicové háje a jazerá. Záhorie je ideálne pre menej náročnú dovolenku, kde sa veľa chodí, bicykluje a oddychuje. Oblasti okolo Lakšárskej Novej Vsi, Tomkovho mlyna či Sekúl sú veľmi obľúbené medzi majiteľmi psov.

11. Pieniny

Pieniny sú síce menšie, ale mimoriadne malebné. Prechádzky popri rieke Dunajec, lesné chodníky a pokojné dediny ponúkajú ideálne prostredie na rodinný oddych. Pes tu môže byť stále s rodinou – bez extrémnych túr, ale s množstvom zážitkov.

12. Kysuce

Kysuce sú známe svojimi lesmi, lúkami a pokojnou atmosférou. Menej turistov, viac priestoru. Oblasti okolo Oščadnice, Makova, či Turzovky sú vhodné na tiché prechádzky a dlhé dni v prírode, kde pes nemusí byť neustále na vodítku.

Ako hľadať ubytovanie so psom?

Dnes je hľadanie pet-friendly ubytovania oveľa jednoduchšie než kedysi, ale stále si vyžaduje trochu pozornosti. Pri hľadaní je dôležité:

• používať filtre „so psom“
• vždy si overiť podmienky – veľkosť psa, príplatok, počet psov
• komunikovať priamo s majiteľom ubytovania alebo s Domalenkou
• rešpektovať pravidlá objektu

Niektoré ubytovania sú ok so psom len formálne, iné sú skutočne priateľské – ponúkajú oplotený pozemok, misky, deky, výbehy. Práve tieto miesta často poskytujú väčší komfort, než hotely.

Rodiny postupne zistia, že ubytovanie so psom ich v skutočnosti nespomaľuje, ale zjednodušuje. Menej presúvania, viac času na jednom mieste. Deti majú priestor behať, pes je pokojný a rodičia si konečne oddýchnu.

Pes rodinu nenúti vzdať sa oddychu. Len mení jeho podobu.

Prepravka alebo klietka: neoceniteľný pomocník na cestovanie so psom

Prepravka či klietka má u niektorých ľudí zlú povesť, no v skutočnosti ide o jednu z najlepších vecí, aké môžete psovi na cestovanie a dovolenku dopriať. Ak je správne zavedená a pes ju pozná ako bezpečné miesto, nestáva sa obmedzením, ale zdrojom pokoja a istoty.

Pre psa je dovolenka plná nových podnetov – nové prostredie, pachy, zvuky, ľudia. To, čo je pre nás oddych, môže byť pre psa mentálne náročné. Klietka mu dáva kus domova, ktorý má stále so sebou.

• Známe prostredie – rovnaká deka, rovnaký pach, rovnaké miesto na oddych.
• Bezpečný úkryt – pes vie, že tam ho nikto nebude rušiť.
• Lepší oddych – v klietke sa dokáže skutočne vypnúť a spať.
• Menej stresu – najmä v neznámom ubytovaní.

Veľkou výhodou je aj praktická stránka. Keď si rodina ide sadnúť na večeru, do wellness alebo na miesto, kde pes nemôže ísť, pes ostáva v známom, pokojnom priestore, nie voľne v cudzom apartmáne. To znižuje riziko ničenia zariadenia, stresu aj sťažností od ostatných dovolenkárov.

Ako vybrať správnu klietku alebo prepravku?

Výber klietky nie je len o veľkosti – ide o komfort, bezpečnosť a účel použitia.

Pes by sa mal v nej vedieť postaviť, otočiť a pohodlne si ľahnúť. Príliš malá klietka je nepohodlná, príliš veľká zasa neposkytuje pocit „brlohu“.

Dôležitý je aj typ klietky. Drôtená klietka – výborná na pobyt v ubytovaní, dobre vetraná. Textilná prepravka – ľahká, skladná, ideálna na krátke pobyty a pokojné psy. Plastová prepravka – stabilná, vhodná aj do auta.

V klietke by nemala chýbať deka. Prípadne tenká prikrývka na zakrytie časti klietky (pomáha upokojeniu).

Dôležité: klietku nikdy nepredstavujte psíkovi prvýkrát až na dovolenke. Pes ju musí poznať z domova a mať s ňou pozitívnu skúsenosť – rád v nej oddychovať.

Čo by mal pes zvládať, aby mohol ísť na dovolenku?

Nie každý pes je hneď pripravený cestovať. Dovolenka je pre psa skúškou života v cudzom prostredí, preto je dobré mať zvládnuté aspoň základné veci.

Pes by mal vedieť:

• byť sám primeraný čas bez paniky – štekotu
• oddýchnuť si aj mimo domáceho prostredia – ideálne vo svojej klietke
• neštekať nadmerne pri bežných zvukoch (chodba, susedia, dvere)
• rešpektovať nové prostredie bez ničenia
• fungovať v klietke alebo prepravke bez stresu
• základnú ovládateľnosť – privolanie, chôdza na vodítku

To neznamená dokonalosť. Znamená to schopnosť zvládať zmeny bez extrémneho stresu – pre psa aj pre rodinu.

Pes ako dar pre dieťa môže byť najkrajším darom detstva. Môže naučiť viac než stovky kníh – o láske, zodpovednosti, prítomnosti. Ale len vtedy, keď ho neprinesieme domov ako prekvapenie bez premyslenia. Len vtedy, keď sa stane darom pre celú rodinu.

Pes nás učí spomaliť. Ísť von aj keď prší. Smiať sa a ľúbiť bez podmienok. A práve to je dar, ktorý si z detstva nesieme celý život.