Kam na turistiku s deťmi

Ak máte radi turistiku a hory, nemusíte sa svojho koníčka vzdať ani vtedy, keď sa stanete rodičmi. Aj s maličkými deťmi môžete objavovať krásy našej krajiny. Ako si zvoliť vhodnú náročnosť, ako v deťoch budovať lásku k horám a kam vyraziť sme pre vás spísali do tohto článku.

Cieľom nie je lámanie rekordov

Dospelým často stačia dychberúce výhľady, ktoré výstup do hôr ponúka. Deťom to môže byť málo. Pripravte im program. Oznámte deťom cieľ i niečo, čo ich na konci túry poteší. Tešiť sa môžu napríklad na chutný piknik alebo malé prekvapenie, ktoré je ukryté vo vašom batohu. Napríklad sladkosť alebo nová hračka. Nesnažte sa lámať rekordy. Robte častejšie prestávky. Pri deťoch do dvoch rokov myslite na možné problémy s tlakom v strednom uchu – pri prekonávaní výškových rozdielov. Odporúča sa postupovať pomaly a po prekonaní výškového rozdielu 300 – 500 metrov dieťatko nakojiť. V opačnom prípade riskujete tlak v ušiach a následný plač.

Dobrá výbava je základ

Alfou omegou je kvalitná turistická obuv – aj pre deti. Na túru im však neberte úplne nové topánky. Nech ich najskôr rozchodia. Chýbať by vám nemala nepremokavá bunda/pršiplášť, dostatok vody, drobné občestvenie, mapa a leukoplast. Vody si radšej zoberte viac. Nespoliehajte sa na to, že si ju po ceste budete mať kde doplniť.

Ako zabaviť deti na túre?

• Zoberte si ďalekohľad. Môžete pomocou neho pozorovať rastlinky, hmyz alebo zvieratká. V Tatrách nie je naozaj ťažké natrafiť napríklad i na kamzíka. 
• Počas chôdze môžete hrať slovné hry (napríklad Hádaj na čo myslím), počítať kroky, rozprávať sa a odpovedať na detské otázky, či hádať hádanky. Alebo si môžete spievať.
• Počas pauzy môžu deti zbierať kamienky, lístočky, gaštany,...
• Mnohé náučné chodníky dopĺňajú infopanely, pri ktorých sa môžete zastaviť a prečítať si zaujímavosti o histórii, faune i flórie.

Ako vybrať túru adekvátne veku dieťaťa?

Vy poznáte svoje dieťa najlepšie. Záleží od povahy i od vývoja. Niektoré dieťa je rozvážnejšie a pokojnejšie, iné je veľmi aktívne a treba neustále dohliadať na jeho bezpečnosť. Dôležitá je i vaša fyzická zdatnosť. Ak preceníte schopnosti dieťaťa, dokážete ho zvyšok cesty niesť? Čím skôr ale s pobytom v prírode začnete, tým jednoduchšie by sa mali pravidlá bezpečnej turistiky dostať do detskej hlavičky. Ak máte detí viac, prispôsobte túru kondícii najslabšieho člena. Rovnako počítajte i s tým, že vám cesta bude trvať dlhšie, ako je uvedené na tabuliach. Deti sa rýchlejšie unavia a potrebujú i častejšie pauzy.

Vo všeobecnosti ale platí:

• 0-2 roky – vyberať môžete z túr, ktoré sú vhodné pre kočíky. Zdatnejší turisti môžu vyraziť aj na stredne náročnú túru a dieťatko mať v nosiči. Vhodné je vyberať túry, ktoré kombinujete s lanovkou.
• 2-4 roky – môžete začať s kratšími a menej náročnými túrami. Dbajte ale na časté pauzy.
• 4-6 rokov – dieťa by malo zvládnuť stredne náročnú poldňovú túru. Ideálne obdobie na učenie správneho pohybu v prírode a rôznorodom teréne.
• 6-10 rokov – zvládnete i náročnejšie túry. Dieťa si môže začať nosiť vlastný vak s vodou, pršiplášťom a občerstvením. Rozvážnejšie deti môžete začať učiť ako bezpečne zdolávať trasy s reťazami a rebríkmi.
• Od 10 rokov – deti sú z roka na rok silnejšie. Vedia lepšie predvídať riziko a dávať si pozor. Veselšie im je, ak na turistiku zoberiete aj pár kamarátov.

Tak. Základné informácie by sme mali. Poďme na tie konkrétne výlety.

Tatry

Starý Smokovec – Hrebienok

Jedna z najjednoduchších trás. Zo Starého Smokovca po zelenej turistickej trase je to cca 2,5 kilometra. Zvládnete za cca hodinku aj s prestávkou. Trasa je asfaltová, vhodná aj pre kočíky. Na Hrebienok sa viete dostať aj lanovkou, je štartom pre mnohé ďalšie túry. Nájdete tu príjemnú relaxačnú zónu, možnosť občerstvenia, vyrezávané drevené medvedíky a v zime i jedinečný ľadový Tatranský dom. Z Hrebienka sa za pár minút viete dostať napríklad na Rainerovu chatu alebo k Studenovodským vodopádom.

Štrbské pleso – Popradské pleso – Popradské pleso TEZ

Opäť veľmi príjemná a nenáročná trasa. Turistický chodník s menom Heliosa má 14 zastavení, na ktorých sa dozviete niečo o rastlinkách a živočíchoch v Tatrách. Trasa trvá približne hodinku a pol. Cca v polovici sa delí na letnú a zimnú (po červenej alebo po zelenej), obe sa ale spájajú pri Popradskom plese. Je naozaj nádherné a v Chate pri Popradskom plese si môžete za odmenu dať skvelý čaj alebo občerstvenie.

Hrebienok – Zamkovského chata

Jednoduchá a veľmi príjemná trasa vedie po tzv. Tatranskej magistrále. Počas cesty sa môžete zastaviť na Rainerovej chate a dozvedieť sa rôzne informácie o histórii nosičov v Tatrách. Prejdete cez Studený potok a pôjdete okolo Obrovského vodopádu. Cieľom je Zamkovského chata. Môžete sa tu príjemne občerstviť. Cestou naspäť na Hrebienok môžete použiť trasu smerom na vodopády Studeného potoka. Pôjdete najskôr po červenej, potom po modrej a nakoniec po zelenej, ktorá vás dovedie až do Starého Smokovca.

Náučný chodník Pramenisko

Je súčasťou takmer 3,5 kilometrového okruhu, ktorý sa začína pri Expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici. Samotný chodník má 800 metrov. Pokojnou chôdzou zvládnete celý okruh za cca dve hodinky. Pramenisko bolo vďaka svojej jedinečnosti vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu a patrí do zoznamu 72 národne významných mokradí.

Vodopád Skok

Jeden z najkrajších vodopádov v Tatrách. Nachádza sa vo výške 1789 m.n.m. Zo Štrbského plesa k nemu vedie žltá turistická značka. Cesta trvá cca hodinku a pol. Má cca 5 kilometrov.

Biela Voda – Zelené pleso

Pre mnohých je Zelené pleso taká srdcovka. Cesta k nemu je pomerne dlhá, stúpanie je ale mierne. Zvládnete to za cca 3 hodinky. Po ceste je niekoľko prístreškov, v ktorých si môžete dať krátku prestávku. Zelené pleso je preslávené svojou neuveriteľnou farbou a dychberúcimi výhľadmi. Na chate si môžete dať niektorú z miestnych špecialít. Jedlo je tam naozaj výborné. Na plese sa často vyskytujú aj kačičky, môžete si pribaliť do vaku niečo, čo im bude chutiť.

Okolo Štrbského plesa

Veľmi príjemná prechádzka, ktorú zvládnu aj najmenšie deti. Okolo plesa je dostatok aktivít, detských preliezok, drevených zvieratiek i reštaurácií. A Štrbské pleso je naozaj nádherné. Spísali sme vám to do samostatného článku.

Západné Slovensko

Kačín (Bratislava)

Obľúbená destinácia i pre cyklistov. Vedie sem niekoľko trás, tá najzaujímavejšia je asi zo Železnej studničky. Čaká vás pohodlná asfaltová cesta (dlhá cca 2 km) popri ktorej je umiestnených niekoľko drevených sôch zvieratiek, ktoré sa vyskytujú v lesoch okolo Bratislavy. Priamo na Kačíne je areál s posedením a možnosťou opekania. Nechýba detské ihrisko, ping-pongový stôl i domček na strome.

Haluzická tiesňava

Aj napriek snahe ľudí odmieta prestať rásť. Každým rokom sa mení a zväčšuje. S výnimkou náučného chodníka nevedie cez Haluzickú tiesňavu žiadna oficiálna turistická značka. Začíname v obci Haluzice. V smere do obce po asfaltke nájdete označenie vstupu do tiesňavy. Vstupuje sa smerom doprava, dole z hlavnej cesty. Vyšliapané chodníčky vás prevedú celou touto krásou. Keď prídete k drevenému mostu ponad potok, všimnete si vybudované schody na pravej strane. Tie vás dostanú na veľkú lúku a zrúcaninu opevneného kostola. V súčasnosti má kaňon dĺžku cca 1 kilometer.

Vysoká (Malé Karpaty)

Druhý najvyšší vrch v Malých Karpatoch. Ide o ľahšiu trasu, ktorá má ale aj náročnejšie úseky. Začíname na Zochovej chate, po asfaltovej ceste ideme smerom hore a držíme sa modrého značenia. Trasa sa neskôr zmení na lesnú a potom opäť na asfalt a opäť na lesnú cestu. Na Vysokej uvidíte tradičný dvojkríž. Vysoká patrí k najkrajším vyhliadkovým vrchom tohto pohoria.

Zrúcanina Gýmeš (Nitra)

Skôr lesná prechádza ako túra vás dovedie priamo na Gýmeš. Trasu prejdete za cca hodinku a pol. Najideálnejšie je zaparkovať v obci Jelenec a odtiaľ sa vydať po žltej. Hrad bol postavený pravdepodobne v roku 1253, údajne ho pôvodne tvorili dva menšie hrady, ktoré v 14. storočí spojili do jedného menšieho. Tento hrad vlastnil aj Matúš Čák Trenčiansky. V polovici 19. storočia hrad panstvo opustili a odvtedy chátra.

Vodný mlyn Jelka (Jelka)

Unikátka technická pamiatka nemá v strednej Európe obdobu. Mlyn zdobí Malý Dunaj. Ide skôr o menšiu prechádzku. Nachádza sa medzi Sládkovičovom a Dunajskou Stredou. Vodný mlyn nie je priamo v obci, ale v jej tesnej blízkosti. Do cieľa vás bez problémov navedú informačné tabule.

Stredné Slovensko

Kamenný vodopád (Šomoška)

Unikát európskeho formátu, ktorý vyhľadávajú turisti z mnohých krajín. Cesta k vodopádu je nenáročná, zaberie vám cca hodinku a pol. Trasa vedie po zelenej. Obídete umelo vytvorené jazierka a dostanete sa na mierne stúpanie. Čoskoro sa objaví množstvo kameňov – kamenné more. Urobíte ešte pár krokov a pred vami je kamenný vodopád. Výlet odporúčame skombinovať s návštevou hradu Somoška, ktorý je iba o pár metrov vyššie. Vek vodopádu sa odhaduje na 4 milióny rokov. Vznikol tak, že sa na povrch valila láva, ktorá postupne tuhla. Vodopád je vysoký cca deväť metrov.

Velestúr (Kremnické vrchy)

Odkiaľ pochádzajú nápisy na skale? Kto a kedy ich tam vytesal? Na Velestúr sa viete dostať z viacerých smerov. Červenou zo sedla Tri kríže alebo z opačnej strany zo Zlatej studne. Po žltej zase od chaty Hostinec. Velestúr je piatym najvyšším vrchom Kremnických vrchov. Najzaujímavejšie sú staroslovanské nápisy. Dodnes sa presne nevie, odkiaľ a ani kedy sa tam nápisy objavili. Názory historikov sa líšia. Ak by ale ktorákoľvek z ich teórií bola pravdivá, znamenalo by to, že Slovania mali písmo oveľa skôr, ako im ho priniesli Cyril a Metod.

Sitno (Banská Štiavnica)

Auto môžete zaparkovať pri rozcestníku Počúvadlianske jazero. Po zelenej sa dostanete k Tatárskej lúčke. Je to trošku stúpanie, ale nič hrozné. Odtiaľto odporúčame ísť po zelenej – Náučný chodník Sitno. Táto trasa je kratšia, menej náročná a dostanete sa až k rozcestníku Sitniansky hrad. Hrad je veľmi pekný. Určite sa v okolí poprechádzajte. Tu sa už napojíte na modrú až na vrch Sitno. Hore nájdete drevenú rozhľadňu, ktorá pripomína skôr kostolík. Vnútri sa nachádza obchodík so suvenírmi i malým občerstvením. Nechýbajú expozície zvierat, ktoré žijú v okolitých horách. Ak sa na výlet vydáte v lete, nezabudnite si plavky. Môžete sa po túre zaslúžene osviežiť v Počúvadlianskom jazere.

Starhrad (Žilina)

Túra na zrúcaninu hradu Starhrad je jednoduchá a nenáročná. Ide o príjemnú prechádzku lesíkom s minimálnym stúpaním. Trasu začnete v obci Nezbudská Lúčka, kúsok za Žilinou. Po červenej sa dostanete do lesa. Po cca pol hodinke sa pred vami objaví turistický smerovník a prudká odbočka vpravo do kopca. Presne po nej pôjdete. Už po pár krokoch narazíte na ďalší rozcestník. Červená zabáča vľavo, priamo pred vami je však už jasne viditeľné označenie zrúcaniny. Starhrad je menej známa zrúcanina, ktorá sa nachádza neďaleko hradu Strečno. V písomných zmienkach sa vyskytuje už v roku 1267, vtedy pod menom Varín.

Pustý hrad (Zvolen)

Pomerne ľahko dostupná zrúcanina. Do hodinky viete byť aj pomalým tempom na hrade. Trasa začína neďaleko Zvolenského zámku. Prejdete ponad rieku Slatina a pokračujete po hlavnej ceste. Turistický smerovník začína pri menšom provizórnom parkovisku. Vybrať si môžete modrú alebo zelenú turistickú značku. Obe idú na rovnaký smer. Pustý hrad nie je bežná zrúcanina. Ide o hradný komplex, ktorý je tvorený z Dolného a Horného hradu – vďaka tomu sa radí k najväčším hradným komplexom v Európe, ktoré boli vystavené na vrchoch. Rozloha Pustého hradu je skoro 8 hektárov.

Zrúcanina hradu Šášov (Šašovské podhradie)

Výstup zvládnu naozaj všetci a bez problémov. Hore ste za cca pol hodinu. Pri vstupe do obce pokračujete rovno až k turistickému smerovníku, ktorý vás po zelenej dovedie až k hradu. Prvé zmienky o hrade by ste našli už z roku 1253. Chránil banskú cestu a prechod do Banskej Štiavnice. Zrúcanina hradu sa nachádza kúsok od mesta Žiar nad Hronom.

Východné Slovensko

Tomášovský výhľad (Slovenský raj)

Najkrajší výhľad v Slovenskom raji. Tento skalný útvar sa týči nad riekou Hornád a výstup naň nie je veľmi náročný. Zvládnete to za cca hodinku. Trasa má tri a pol kilometra a hore vás čaká naozaj nádherná scenéria. Trasa sa začína na parkovisku Čingov (platené), z neho pokračujete po žltej. Cestou vás zlákajú dva výhľady, ku ktorým vedú malé odbočky. Môžete si na nich spraviť krátku prestávku, ale určite sa nevyrovnajú tomu konečnému výhľadu. Miesto patrí k najnavštevovanejším, pripravte sa na turistov. I tak sa ale môže stať, že sa vám podarí vystihnúť chvíľu, kedy je tam ticho a kľud. A práve vtedy je to tam najkrajšie.

Zejmarská roklina (Slovenský raj)

Patrí k najmenším roklinám v Slovenskom raji. Obsahuje všetko, čo by mala mať – rebríky, vodopády, lávky a najmä krásne zákutia. Patrí medzi kratšie a menej namáhavé trasy, dĺžka je cca 800 metrov. Bez problémov ju zvládnete za dve a pol hodinky. Trasa sa začína v obci Dedinky, pri vodnej nádrži Palcmanská Maša. Nájdete tu veľké parkovisko, odkiaľ sa môžete vydať po červenej. Keď prejdete okolo chatiek, po asfaltovej ceste sa dostanete k smerovníku, ktorý vás navedie na modrú značku, po ktorej vstúpite do rokliny. Tu už sa môžete pripraviť na vodopády a rebríky. Najvyšší vodopád (na ktorý v rokline narazíte) je Nálepkov vodopád s výškou neuveriteľných 22,5 metra.

Lupkovský a Laborecký priesmyk (Medzilaborce)

Je súčasťou slovensko-poľskej štátnej hranice. V Lupkovskom priesmyku sa nachádza Lupkovský železničný tunel, ktorým sa pešo dostanete do Poľska. Laboreckým priesmykom zase vedie asfaltová cesta z obce Palota do poľskej obce Komancza. Celá trasa má cca 15 km, zvládnete ju za 4-5 hodín. Trasa sa začína v obci Palota, pri smerovníku pokračujete po zelenej. Vynechať by ste nemali vojnový cintorín z prvej svetovej vojny a priamo v strede obce i tank z druhej svetovej vojny. Najväčšou zaujímavosťou je tunel, ktorý meria 416 metrov.

Suchá Belá (Slovenský raj)

Turisticky najnavštevovanejšia roklina a zároveň jedna z najľahších trás oblasti. Neobsahuje vysoké rebríky a ani ich nie je tak veľa ako v iných roklinách. Trasa má cca 10 kilometrov. Začína v Podlesku, na platenom záchytnom parkovisku. Cesta hore je značená zelenou turistickou značkou. Od rozcestníka Suchá Belá sa ďalej vydáme po žltej smerom k Pod Vtáčím hrbom. Odtiaľ sa dole vydáme po červenej – až k Podlesku. Trasa ponúka hneď niekoľko vodopádov. Ten najzaujímavejší je Okienkový vodopád.

Sokolia dolina (Slovenský raj)

Najdivokejšia roklina oblasti. Čaká na vás pomsta rebríkov i druhý najvyšší vodopád Slovenska. Táto trasa ale určite nie je určená pre menšie deti. Pre tie väčšie to zase bude skvelé dobrodružstvo. Trasa má cca 20 kilometrov, nechýbajú rebríky, skákanie cez potok alebo trasy zasypané menšími skalami. Výlet začína v obci Píla. Tu môžete zaparkovať a zakúpiť si vstupy do Raja. Z obce sa vyberiete po žltej a už po pár minútach vás čakajú prvé rebríky. Jednou zo zaujímavostí je Závojový vodopád. Má úctihodnú výšku 75 metrov a je vďaka tomu druhý najvyšší vodopád Slovenska. V Slovenskom raji rozhodne nemá konkurenta.